Normy požiarnej odolnosti – skúšanie materiálov a výrobkov

Kódexy a normy založené na vedeckých poznatkoch sa v Európe, Spojených štátoch amerických a Austrálii v priebehu rokov systematicky vyvíjali a dnes sú najrozšírenejšie a najpoužívanejšie v oblasti modernej požiarnej ochrany.

Protipožiarne normy, ktoré sa aktuálne harmonizujú v dvadsiatich siedmych krajinách Európskeho spoločenstva – nariadenia, ktoré majú priamy vplyv na životy miliónov ľudí v Európe aj mimo nej – sa takisto čoraz viac využívajú ako platné referenčné štandardy. Poskytujú informácie o predpokladanej miere horenia materiálov a výrobkov, a miere, v akej prispievajú k vzniku požiaru.

Európske normy

BS EN 13823: 2010+A1:2014

Skúška samostatne horiaceho predmetu (SBI)

Na základe reakcie na metódu skúšky požiarnej odolnosti prijatú v rámci súboru európskych skúšok bola prijatá úplne nová metóda, v rámci ktorej sú produkty vystavené priamemu pôsobeniu plameňa.

Skúška samostatne horiaceho predmetu je navrhnutá tak, aby simulovala pôsobenie plameňa, ktorému by bol vystavený obkladový materiál v miestnosti v situácii, kedy by sa vznietil odpadkový kôš na papier v blízkosti stien v rohu miestnosti.

Pri skúšobnej metóde sa primárne zisťuje miera tepelnej energie, akou vzorky prispievajú k požiaru a vypočíta sa rýchlosť rozvoja požiaru (FIGRA). Sekundárnym meraním vykonaným na skúšobnom prístroji sa vypočíta objem dymu vytvoreného požiarom, ktorý sa kategorizuje podľa indexov rýchlosti tvorby dymu (SMOGRA).

Testovací prístroj meria aj spotrebu kyslíka a tvorbu oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého. Tieto koncentrácie plynov pomáhajú identifikovať rýchlosť uvoľňovania tepla a charakteristiky horenia testovaných vzoriek.

BS EN ISO 11925-2: 2010

Skúška zápalnosti jednoplameňovým zdrojom (SFI)

Pred skúškou podľa EN 13823 (SBI) musia všetky výrobky prejsť skúškou zápalnosti jednoplameňovým zdrojom. Skúška SFI spočíva v krátkodobom pôsobení malého plameňa zodpovedajúceho veľkosti plameňa z cigaretového zapaľovača, ktorý sa aplikuje na hranu alebo povrch testovanej vzorky. Zaznamenáva sa čas do vznietenia a rozvoja plameňa na celej vzorke.

BS EN ISO 1182: 2010

Skúšky reakcie stavebných výrobkov na oheň. Skúška nehorľavosti.

Táto norma špecifikuje skúšobnú metódu na stanovenie nehorľavosti homogénnych výrobkov a hlavných komponentov nehomogénnych výrobkov za špecifikovaných podmienok.

BS EN ISO 1716: 2018

Skúšky reakcie výrobkov na oheň. Stanovenie celkového spalného tepla (energetická výdatnosť).

Táto norma špecifikuje metódu na stanovenie celkového spalného tepla výrobkov pri konštantnom objeme v kalorimetrickej nádobe.

BS EN 13501-1:2007+A1:2009

Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 1: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok reakcie na oheň.

Táto norma stanovuje postup klasifikácie reakcie na oheň pre všetky stavebné výrobky, ako aj výrobky zabudované v stavebných prvkoch.

Tabuľka s porovnaním európskych a britských požiarnych noriem a klasifikácií

Britské normy

BS 476: Časť 4: 1970

Skúšky nehorľavosti materiálov

Norma popisuje klasifikáciu nehorľavých a horľavých materiálov. Ide o najprísnejšiu normu týkajúcu sa požiarnej odolnosti materiálov a stanovuje množstvo tepla a plameňa, ktoré materiál vytvára pri pôsobení štandardných podmienok zahrievania. Nehorľavé materiály sa môžu používať bez obmedzenia v ktorejkoľvek fáze výstavby konštrukcie a dokončovacích úprav. Ich používanie zaisťuje, že riziká súvisiace s dymom a toxickými plynmi sú minimalizované a štruktúra stavby neprispieva k požiaru. Všetky dosky a cementové spreje Promat sú klasifikované ako nehorľavé.

BS 476: Časť 6: 1989

Metódy skúšania potenciálu rozvoja požiaru u výrobkov

Táto norma špecifikuje metódu na stanovenie indexu rýchlosti rozvoja požiaru materiálov. Skúšobná metóda zohľadňuje vlastnosti vznietenia, množstva a rýchlosti uvoľňovania tepla a tepelné vlastnosti výrobkov počas pôsobenia štandardných podmienok zahrievania vo vzťahu k ich schopnosti zvýšiť rýchlosť rozvoja požiaru. Výsledky skúšok sú dané indexom celkovej odolnosti. I (index rozvoja požiaru) vychádza z indexu odolnosti S a troch individuálnych podindexov vzoriek. Čím vyššia je hodnota podindexov, tým ľahšie dôjde k vznieteniu a šíreniu plameňa.

BS 476: Časť 7: 1997

Skúšobná metóda na určenie klasifikácie šírenia plameňa na povrchu výrobkov

Norma špecifikuje skúšky na meranie postranného šírenia plameňa na povrchu výrobku a poskytuje príslušný systém klasifikácie. Klasifikácia do tried 1 až 4 v zostupnom poradí je založená na rýchlosti rozvoja a rozsahu plameňa na povrchu pri pôsobení štandardných podmienok zahrievania. Vzhľadom na to, že všetky výrobky Promat sú nehorľavé, sú klasifikované ako výrobky triedy 1, čo je najvyššie hodnotenie s ohľadom na povrchové šírenie plameňa.

Trieda O (ako je definované v príslušných stavebných predpisoch)

• zloženie z materiálov s obmedzenou horľavosťou, alebo
• materiál s povrchovým šírením plameňa zaradený do triedy 1 (v súlade s normou BS 476: Časť 7), ktorého index rozvoja požiaru (I) nie je vyšší ako 12 a podindex (i1) nie je vyšší ako 6 (v súlade s BS 476: Časť 6).

Je potrebné vziať do úvahy, že neexistuje žiadna skúšobná norma, na základe ktorej by bolo možné potvrdiť v skúšobnom protokole, že výrobok je zaradený do triedy O. Na stanovenie klasifikácie produktu sa musia použiť skúšobné protokoly o nehorľavosti (BS 476: Časť 4) alebo povrchovom šírení plameňa (BS 476: Časť 7) a rozvoji požiaru (BS 476: Časť 6).

Austrálske/novozélandské normy

AS 1530: Časť 1: 1994

Skúšky horľavosti materiálov

Norma popisuje klasifikáciu nehorľavých a horľavých materiálov. Ide o najprísnejšiu normu týkajúcu sa požiarnej odolnosti materiálov a stanovuje množstvo tepla a plameňa, ktoré materiál vytvára pri pôsobení štandardných podmienok zahrievania. Nehorľavé materiály sa môžu používať bez obmedzenia v ktorejkoľvek fáze výstavby konštrukcie a dokončovacích úprav. Ich používanie zaisťuje, že riziká súvisiace s dymom a toxickými plynmi sú minimalizované a štruktúra stavby neprispieva k požiaru. Všetky dosky a cementové spreje Promat sú klasifikované ako nehorľavé.

AS 1530: Časť 3: 1999

Súčasné stanovenie zápalnosti, rozvoja plameňa, uvoľňovania tepla a dymu

Táto norma sa používa na posúdenie rizika iniciácie požiaru stavebných materiálov a komponentov s ohľadom na ich sklony k vznieteniu, rozvoju plameňa, uvoľňovaniu tepla po vznietení a pravdepodobnosť uvoľnenia dymu. V rámci skúšobných postupov sa generujú štyri ukazovatele – zápalnosť, šírenie plameňa, uvoľnené teplo a uvoľnený dym.

AS/NZS 3837: 1998

Metóda skúšania rýchlosti uvoľnenia tepla a dymu pre materiály a výrobky pomocou kalorimetra na spotrebu kyslíka

Skúšobná metóda sa používa na stanovenie zápalnosti, rýchlosti uvoľňovania tepla (HRR), miery straty hmotnosti, účinného spaľovacieho tepla a uvoľňovania dymu z materiálov a výrobkov. Pri tejto metóde merania sa používa kužeľový kalorimeter na meranie rýchlosti uvoľňovania tepla, času do zapálenia a tvorby dymu.