Normy pre skúšanie požiarnej odolnosti stavebných systémov

Tento článok poskytuje potrebné informácie o normách pre skúšanie požiarnej odolnosti súvisiacich so schopnosťou vzorovej systémovej konštrukcie zabrániť šíreniu plameňa alebo dymu v prípade plne rozvinutého požiaru, a zachovať štrukturálnu stabilitu skúšanej vzorky.

Skúšky požiarnej odolnosti konštrukčného prvku zahŕňajú stanovenie jeho reakcie pri pôsobení určitých tepelných a tlakových podmienok, ktoré zvyčajne zodpovedajú podmienkam požiaru v uzavretom priestore, napr. v miestnosti. Požiarna odolnosť je jednou z niekoľkých vlastností konštrukcie alebo systému, a teda nie je len vlastnosťou špecifických materiálov použitých v konštrukcii alebo systéme.

Britské normy (BS 476: časti 20 – 24) sú najčastejšie používanými normami pri skúšaní požiarnej odolnosti. Európske normy (EN 1363 až 1366) postupne nahradia normu BS 476 – nižšie sú uvedené ich aktuálne obdobné verzie. Podľa európskych noriem sa majú stavebné prvky a konštrukcie skúšať a klasifikovať s ohľadom na ich požiarnu odolnosť a dymotesnosť podľa systému označovania príslušných vlastností písmenom, napr. R, E alebo I a indexom, ktorý vyjadruje čas, počas ktorého je zachovaná príslušná vlastnosť.

Európske normy

EN 13501: Časť 2: 2016 - Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 2: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok požiarnej odolnosti, s výnimkou ventilačných zariadení.

Cieľom tejto normy je harmonizovať postupy klasifikácie požiarnej odolnosti konštrukčných výrobkov a prvkov na základe definovaných skúšobných postupov s využitím údajov zo skúšok požiarnej odolnosti a skúšok tesnosti proti prieniku dymu.

EN 1363: Časť 1: 2012 - Skúšanie požiarnej odolnosti. Časť 1: Základné požiadavky.

V tejto časti sú určené základné princípy zisťovania požiarnej odolnosti rozličných stavebných prvkov, pričom aspekty a postupy skúšania sú spoločné pre všetky špecifické skúšobné metódy.

EN 1363: Časť 2: 1999 - Skúšanie požiarnej odolnosti. Časť 2: Alternatívne a doplnkové postupy.

Táto časť normy určuje alternatívne podmienky zahrievania, kedy nie je možné aplikovať podmienky uvedené v norme EN 1363: Časť 1, kvôli ďalším iným faktorom, ktoré je potrebné zohľadniť, ako napríklad povaha výrobkov alebo systémov, zámer použitia a regulačné požiadavky. Medzi alternatívne podmienky patria uhľovodíková krivka, krivka pomalého zahrievania a krivka pôsobenia vonkajšieho požiaru.

EN 1364: Časť 1: 2015 - Skúšanie požiarnej odolnosti nenosných prvkov. Časť 1: Steny.

Cieľom skúšky je zistiť odolnosť reprezentatívnych vzoriek nenosných stien so zasklením aj bez neho, vnútorných a obvodových stien konštrukcií, s výnimkou závesných stien a nenosných stien s dverovými zostavami.

EN 1364: Časť 2: 2018 - Skúšanie požiarnej odolnosti nenosných prvkov. Časť 2: Podhľady.

Skúšky sa vykonávajú pri podhľadoch, ktoré sú zavesené pomocou závesov alebo pripevnené priamo k nosnému rámu, a pri samonosných podhľadoch. Skúšky podhľadov sa vykonávajú dvoma spôsobmi, t.j. požiar zospodu bez prítomnosti dutiny nad podhľadom a požiar zvrchu v uzavretej dutine.

EN 1364: Časť 3: 2014 - Skúšanie požiarnej odolnosti nenosných prvkov. Časť 3: Závesné steny. Plná konfigurácia (kompletné zostavy)

Táto metóda sa používa pri systémoch závesných stien, ktoré sú podporované podlahovými doskami navrhnutými na účely zabezpečenia požiarnej odolnosti stanovenej v podmienkach vnútorného alebo vonkajšieho pôsobenia.

EN 1364: Časť 4: 2014 - Skúšanie požiarnej odolnosti nenosných prvkov. Časť 4: Závesné steny. Čiastočné vyhotovenie.

Táto časť normy špecifikuje metódy zisťovania požiarnej odolnosti častí závesných stien obsahujúcich výplňový výrobok, ktorý nie je požiarne odolný voči vnútornému alebo vonkajšiemu pôsobeniu požiaru. Súčasťou skúšobnej metódy je posúdenie padajúcich častí, ktoré môžu spôsobiť zranenie. Môže sa použiť aj na zistenie akéhokoľvek nárastu v oblasti použitia pre požiarnu odolnosť častí závesných stien skúšaných podľa EN 1364: Časť 3.

EN 1365: Časť 1: 2012 - Skúšanie požiarnej odolnosti nosných prvkov. Časť 1: Steny.

Cieľom skúšky je zistiť schopnosť reprezentatívnej vzorky nosnej steny odolávať šíreniu požiaru z jednej strany a zachovávať svoju nosnosť. Skúška sa používa pri vnútorných a obvodových stenách vystavených podmienkam vnútorného a vonkajšieho pôsobenia.

EN 1365: Časť 2: 2014 - Skúšanie požiarnej odolnosti nosných prvkov. Časť 2: Stropy a strechy.

Táto časť normy určuje metódy zistenia požiarnej odolnosti stropných konštrukcií bez dutín alebo s nevetranými dutinami, strešných konštrukcií s dutinami (vetranými alebo nevetranými) alebo bez nich, a stropných alebo strešných konštrukcií so zasklením pri pôsobení požiaru zospodu.

EN 1365: Časť 3: 1999 - Skúšanie požiarnej odolnosti nosných prvkov. Časť 3: Nosníky.

Táto časť normy určuje metódy zisťovania požiarnej odolnosti nosníkov s protipožiarnou ochranou alebo bez nej, s dutinami alebo bez nich. Požiarna odolnosť nosníkov je posudzovaná s ohľadom na kritérium nosnosti.

EN 1365: Časť 4: 1999 - Skúšanie požiarnej odolnosti nosných prvkov. Časť 4: Stĺpy.

Táto časť normy určuje metódy zisťovania požiarnej odolnosti stĺpov plne vystavených pôsobeniu požiaru zo všetkých strán. Požiarna odolnosť stĺpov je posudzovaná s ohľadom na kritérium nosnosti.

EN 1366: Časť 1: 2014 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 1: Vzduchotechnické potrubia.

Táto časť normy určuje metódy zisťovania požiarnej odolnosti zvislých a vodorovných vzduchotechnických potrubí za štandardizovaných podmienok požiaru. Pri skúške sa overuje požiarna odolnosť potrubí vystavených pôsobeniu požiaru zvonka (potrubie A), ako aj požiaru zvnútra (potrubie B). Odolnosť potrubí sa posudzuje s ohľadom na kritériá celistvosti, izolácie a tesnosti proti prieniku dymu.

EN 1366: Časť 2: 2015 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 2: Požiarne klapky.

Cieľom skúšky je posúdiť schopnosť mechanických zariadení, ako sú požiarne klapky, zabrániť šíreniu požiaru, dymu a plynov pri vysokých teplotách z jedného požiarneho úseku do druhého prostredníctvom vzduchotechnického systému, ktorý môže prechádzať požiarne deliacimi stenami a stropmi.

Meranie teploty a celistvosti sa vykonáva na časti skúšanej konštrukcie. Nepriepustnosť systému požiarnej klapky sa meria priamym meraním prietoku, pričom sa udržiava konštantný rozdiel tlaku v uzatvorenej klapke. Tesnosť požiarnej klapky v zatvorenej polohe sa meria pri teplote okolitého prostredia.

EN 1366: Časť 3: 2009 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 3: Tesnenia prestupov.

Táto časť normy určuje metódu skúšania a hodnotenia schopnosti systému tesnenia prestupu zachovať požiarnu odolnosť deliaceho prvku v mieste, v ktorom cez deliaci prvok prechádza prevádzkové zariadenie. Cieľom skúšky je posúdiť vplyv takého prestupu na vlastnosti celistvosti a izolácie príslušného deliaceho prvku, celistvosť a izoláciu systému tesnenia prestupu, izolačnú vlastnosť prestupujúcich prevádzkových zariadení a porušenie celistvosti prevádzkového zariadenia.

EN 1366: Časť 4: 2006+A1:2010 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 4: Tesnenia lineárnych stykov.

Cieľom skúšky je posúdiť vplyv tesnenia lineárnych stykov na celistvosť a izoláciu konštrukcie, ako aj celistvosť a izolačný účinok tesnenia lineárnych stykov. Posudzuje sa aj vplyv pohybu podpornej konštrukcie na požiarnu odolnosť tesnenia lineárnych stykov.

EN 1366: Časť 5: 2010 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 5: Inštalačné kanály a šachty.

Cieľom skúšky je určiť požiarnu odolnosť (schopnosť zabrániť šíreniu požiaru z jedného požiarneho úseku do druhého) reprezentatívneho vodorovného inštalačného kanálu alebo zvislej inštalačnej šachty, ktoré prechádzajú cez stropy alebo steny, a ktorými sa vedú potrubia a káble. Skúška overuje reakciu kanálov a šácht na požiar zvonku alebo zvnútra. Odolnosť potrubí a šácht sa posudzuje s ohľadom na kritériá celistvosti a izolácie.

EN 1366: Časť 6: 2004 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 6: Zvýšené podlahy a dutinové podlahy.

Táto časť normy určuje metódu skúšania reprezentatívnych vzoriek zvýšených podláh alebo dutinových podláh pri pôsobení špecifického režimu zahrievania a zaťaženia. K pôsobeniu požiaru dochádza z priestoru pod podlahou. Pri pôsobení požiaru môže byť použitá štandardná alebo znížená teplotná krivka (udržiavaná až do 500 °C). Kritériá odolnosti sa posudzujú z hľadiska izolácie, celistvosti a nosnosti.

EN 1366: Časť 8: 2004 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 8: Potrubia na odvod splodín horenia.

Táto časť normy špecifikuje skúšobnú metódu na určenie požiarnej odolnosti potrubí na odvod splodín horenia podľa EN 1366-1 (potrubie A a potrubie B). Potrubia na odvod splodín horenia prechádzajú cez iný požiarny úsek, ako je ten, z ktorého sa splodiny horenia majú odvádzať pri požiari a pri plne rozvinutom požiari. Skúška je určená len pre štvorstranné potrubia vyrobené z nehorľavých materiálov (trieda A1 a A2). Tesnosť sa meria pri okolitej a zvýšenej teplote.

Kritéria odolnosti sa posudzujú s ohľadom na tesnosť proti prieniku dymu, izoláciu a mechanickú stabilitu.

EN 1366: Časť 9: 2008 - Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 9: Potrubia na odvod splodín horenia z jedného požiarneho úseku.

Táto časť normy určuje metódy zisťovania požiarnej odolnosti potrubí na odvod splodín horenia, ktoré sa používajú len na jeden požiarny úsek. V takých prípadoch sa používa systém extrakcie splodín horenia len do fázy „flashover“ (fáza náhleho vznietenia, zvyčajne pri teplote 600 °C). Táto skúšobná metóda je vhodná len pre potrubia vyrobené z nehorľavých materiálov (trieda A1 a A2-s1, d0). Používa sa len pri štvorstranných a kruhových potrubiach. Táto skúška je určená pre vodorovné potrubia na odvod splodín horenia len z jedného požiarneho úseku. Skúšobná metóda uvedená v časti 9 sa používa len v prípade potrubí na odvod splodín horenia, ktoré neprechádzajú do iných požiarnych úsekov. Predstavuje pôsobenie rozvíjajúceho sa požiaru (fáza „pre-flashover“). V prípade potrubí na odvod splodín horenia, ktoré prechádzajú do iných požiarnych úsekov, je potrebné použiť skúšobnú metódu opísanú v EN 1366-8.

EN 1634: Časť 1: 2014+A1:2018 - Skúšanie požiarnej odolnosti a tesnosti proti prieniku dymu zostáv dverí, uzáverov a otváracích okien a prvkov stavebného kovania. Časť 1: Skúšky požiarnej odolnosti zostáv dverí a uzáverov a otváracích okien.

Táto časť normy špecifikuje skúšobnú metódu na zistenie požiarnej odolnosti zostáv dverí a uzáverov určených na montáž v otvoroch zvislých deliacich prvkov vrátane dverí so závesmi alebo čapmi, vodorovných a zvislých posuvných dverí a neizolovaných oceľových jednoplášťových skladacích uzáverov. Kritéria odolnosti sa posudzujú s ohľadom na izoláciu, celistvosť a radiáciu.

Britské normy

BS 476: Časť 20: 1987 (BS EN 1363: Časť 1: 2012) - Metódy stanovenia požiarnej odolnosti konštrukčných prvkov (všeobecné zásady)

Táto časť opisuje všeobecné postupy a zariadenia, ktoré sú požadované na stanovenie požiarnej odolnosti konštrukčných prvkov. Používa sa v spojení s normou BS 476: Časť 21 až 24 (podľa potreby), ktorá opisuje podrobný postup skúšania jednotlivých konštrukčných prvkov.

BS 476: Časť 21: 1987 (BS EN 1365: Časti 1 až 4) - Metódy stanovenia požiarnej odolnosti nosných konštrukčných prvkov

Táto časť normy opisuje metódy stanovenia požiarnej odolnosti nosníkov, stĺpov, podláh, plochých striech a stien. Nosníky a stĺpy sa posudzujú z hľadiska nosnosti, zatiaľ čo rozdeľovacie prvky, ako sú podlahy, ploché strechy a steny, sa posudzujú z hľadiska nosnosti, celistvosti a izolácie.

BS 476: Časť 22: 1987 (BS EN 1364: Časť 1 až 2: 1999) - Metódy stanovenia požiarnej odolnosti nenosných konštrukčných prvkov

Táto časť normy opisuje metódy stanovenia požiarnej odolnosti nenosných deliacich priečok, dverových zostáv, zostáv uzáverov, stropných membrán a zasklených prvkov konštrukcie s ohľadom na celistvosť a prípadne aj izoláciu.

BS 476: Časť 23: 1987 - Metódy stanovenia podielu komponentov na požiarnej odolnosti konštrukcie

Táto časť normy opisuje skúšobné metódy na stanovenie podielu zavesených podhľadov na požiarnej odolnosti oceľových nosníkov, ako aj stanovenie podielu intumescentných tmelov na požiarnej odolnosti drevených dverových zostáv.

BS 476: Časť 24: 1987 (BS EN 1366: Časť 1: 1999) - Metódy stanovenia požiarnej odolnosti vetracích potrubí

Táto časť normy opisuje metódy na skúšky a meranie schopnosti zostavy potrubí zabrániť šíreniu požiaru z jedného požiarneho úseku do druhého. Výsledky sú vyjadrené z hľadiska stability, integrity a izolácie.

BS 7346-3:1990 (BS EN 12101-1:2005) - Komponenty pre systémy na reguláciu dymu a tepla

Táto časť normy opisuje metódy na stanovenie požiarnej odolnosti dymových clôn na miestach, kde sa používajú ako súčasť systému na reguláciu dymu.

Medzinárodné normy

ISO 834: Časť 1: 1999 - Všeobecné požiadavky

Táto časť špecifikuje všeobecné zásady týkajúce sa zariadení, prístrojov a postupov metód stanovenia požiarnej odolnosti rôznych prvkov konštrukcií, pri vystavení štandardným podmienkam pôsobenia požiaru.

ISO 834: Časť 4: 2000 - Osobitné požiadavky na zvislé nosné deliace prvky

Táto časť sa vzťahuje na zvislé nosné deliace prvky stavebnej konštrukcie pri pôsobení požiaru na jednej strane. Požiarna odolnosť skúšanej vzorky sa posudzuje s ohľadom na izoláciu, celistvosť a nosnosť.

ISO 834: Časť 5: 2000 - Osobitné požiadavky na vodorovné nosné deliace prvky

Táto časť sa vzťahuje na vodorovné nosné deliace prvky stavebnej konštrukcie, ako sú napríklad stropy a strechy, vrátane nosných prvkov obsahujúcich nosníky, pri pôsobení požiaru zospodu.

Požiarna odolnosť skúšanej vzorky sa posudzuje s ohľadom na izoláciu, celistvosť a nosnosť.

ISO 834: Časť 6: 2000 - Osobitné požiadavky na nosníky

Táto časť normy špecifikuje postupy stanovenia požiarnej odolnosti nosníkov, keď sú skúšané samostatne, vystavené zahrievaniu zospodu a z dvoch zvislých strán; v opačnom prípade musia byť aplikované príslušné podmienky pôsobenia požiaru. Požiarna odolnosť nosníka je posudzovaná s ohľadom na kritérium nosnosti.

ISO 834: Časť 7: 2000 - Osobitné požiadavky na stĺpy

Táto časť normy určuje postupy stanovenia požiarnej odolnosti stĺpov skúšaných samostatne. Pokiaľ sa nevyžaduje aplikácia iných príslušných podmienok pôsobenia požiaru, pri skúške je stĺp plne vystavený pôsobeniu požiaru zo všetkých strán. Požiarna odolnosť stĺpu je posudzovaná s ohľadom na kritérium nosnosti.

ISO 834: Časť 8: 2000 - Osobitné požiadavky na zvislé nenosné deliace prvky

Táto časť sa vzťahuje na zvislé deliace prvky stavebnej konštrukcie pri pôsobení požiaru na jednej strane. Požiarna odolnosť skúšanej vzorky sa posudzuje s ohľadom na izoláciu a celistvosť.

ISO 834: Časť 9: 2003 - Osobitné požiadavky na nenosné stropné prvky

Táto časť určuje postup stanovenia požiarnej odolnosti stropu s ohľadom na kritériá izolácie a celistvosti pri vystavení zahrievaniu zospodu. Skúšobná metóda sa vzťahuje sa samonosné a zavesené stropné konštrukcie.

Austrálske normy

AS 1530: Časť 4: 2005 - Skúška požiarnej odolnosti konštrukčných prvkov

Norma vychádza zo všeobecných zásad a postupov uvedených v sérii ISO 834 a v iných súvisiacich dokumentoch, a zjednocuje ich v jednom dokumente. Táto časť normy predstavuje systém na určovanie požiarnej odolnosti stavebných prvkov, ako sú steny, podlahy, strechy, podhľady, stĺpy, nosníky, dverové zostavy, neizolované zasklenie, vetracie potrubia, prestupy inštalácií a požiarne klapky. V zmysle Austrálskeho stavebného zákonníka (Building Code of Australia) (BCA) je zhoda príslušného stavebného systému s požiadavkami zákonníka uznaná len vtedy, ak je skúšanie vykonané v súlade s touto normou.

AS 4072: Časť 1: 2005 - Komponenty na ochranu otvorov v protipožiarnom deliacom prvku (Časť 1: Prestupy inštalácií a dilatačné škáry)

Táto časť normy určuje požiadavky na skúšky, interpretáciu výsledkov skúšania a inštaláciu systémov na utesnenie prestupov inštalácií a dilatačných škár v protipožiarnych konštrukčných prvkoch. Norma je založená na skúšaní bežných konfigurácií a predstavuje minimálne požiadavky na tieto protipožiarne systémy. Dopĺňa požiadavky požiarnej ochrany uvedené v norme BCA a používa sa v spojení s režimami skúšania uvedenými v norme AS 1530: Časť 4.

AS 5113 - Skúšky rozvoja požiaru a klasifikácia obvodových stien budov

Táto časť poskytuje presné označenie požiarnej odolnosti obkladov stien a zostáv stien. Norma AS 5113 bude použitá pri novej metóde overenia, ktorá umožní overenie požiarnej odolnosti systémov vonkajších obkladov s ohľadom na príslušné požiadavky odolnosti uvedené v norme NCC.

Hodnotenia/posúdenia

V skúšobných protokoloch sa uvádzajú len informácie o skúškach a neobsahujú žiadne zmeny. V prípade zmien konštrukcie, ktorá bola skúšaná podľa austrálskych, britských alebo európskych noriem, sa vyžaduje ďalšia skúška požiarnej odolnosti alebo odborný posudok.

Hodnotenie prebieha vo forme výskumnej štúdie, ktorú vykonáva nezávislý požiarny technik tak povediac pri stole, a ktorá umožňuje určité zmeny v porovnaní so skúšaným návrhom. Povaha a rozsah zmien závisia do veľkej miery od veľkosti a konfigurácie skúšobnej vzorky.

Pre konkrétny projekt je možné vypracovať osobitné posúdenia a vykonať skúšky, ktoré budú prispôsobené špecifickým požiadavkám stavebného projektu.