Referencie

Požiarne deliace konštrukcie sú všetky vertikálne a horizontálne konštrukčné prvky v budove, ktoré bránia ďalšiemu šíreniu požiaru, a tak umožňujú bezpečnú evakuáciu osôb a zásah hasičských jednotiek.
Každý požiar začína malým ohňom, ktorý sa postupne zväčšuje. Ak je v blízkosti dostatok horľavých materiálov a kyslíka, a neexistujú žiadne fyzické prekážky, ktoré by zamedzili šíreniu požiaru, môže sa rýchlosť jeho šírenia a teplota rýchlo zvýšiť, až napokon zničiť časť budovy, celú budovu alebo dokonca niekoľko budov.
Požiarna bezpečnosť predstavuje opatrenia s cieľom zabrániť týmto situáciám. Regulovať množstvo horľavých materiálov v budove je náročné, nakoľko dekoratívne aplikácie a používané materiály vo vnútri budov sa často menia počas ich životnosti bez toho, aby sa dôkladne zvážila požiarna bezpečnosť. Obmedzenie prístupu kyslíka v rámci protipožiarnej stratégie prináša veľké riziká, pretože môžu vznikať toxické plyny alebo zmesi horľavých plynov. V záujme obmedzenia šírenia požiaru sa budova rozdelí na požiarne úseky. Kým požiar vyčíňa v rámci jedného úseku, osoby v ostatných častiach budovy majú čas na bezpečnú evakuáciu a hasičské jednotky na vstup do budovy a protipožiarny zásah. Každý požiarny úsek je ohraničený požiarne odolnými prvkami. To znamená, že tieto prvky boli navrhnuté a skúšané s cieľom zamedziť šíreniu požiaru a horúcich plynov do susediacich úsekov. Tieto prvky môžu byť:
Vertikálne a horizontálne konštrukčné prvky v budove, ktoré bránia ďalšiemu šíreniu požiaru, sa spravidla označujú ako požiarne deliace konštrukcie. Požiarne deliace konštrukcie a ich umiestnenie určuje projektant (alebo technik požiarnej ochrany) v súlade s predpismi o požiarnej bezpečnosti tak, aby každý požiarny úsek ohraničoval určitú maximálnu podlahovú plochu alebo chránil únikovú cestu.
Požiarne steny musia spĺňať jedno alebo viac kritérií na efektívne zabránenie požiaru:
Kritériá E a I majú za cieľ zastaviť šírenie požiaru. V prípade, že sa požaduje len kritérium “E” (celistvosť), môže sa teplota neexponovaného povrchu zvýšiť bez obmedzenia. Ak však neexponovaný povrch dosiahne vysoké teploty, môžu sa horľavé materiály v susednom (nepožiarnom) úseku spontánne vznietiť. To by spôsobilo rozšírenie požiaru do tohto úseku ešte pred tým, než by cez konštrukciu prenikol oheň alebo horúce plyny. V záujme zabránenia týmto situáciám sa kritérium “I” (izolácia) vyžaduje v prípade požiarnych deliacich konštrukcií, únikových ciest, podláh a pod.
V prípade nosného prvku s označením “EI” alebo “REI”, môže cez konštrukciu preniknúť studený dym, keďže skúšobné normy sa týkajú len horúcich plynov. Počas požiaru môže pôsobením tepla dôjsť k aktivácii intumescentných materiálov v spojoch a tesneniach prestupov ktoré vytvoria pevnú hranicu. Predtým, než sa požiar rozšíri až k deliacej konštrukcii, môže cez ňu preniknúť studený dym. Tento dym zvyčajne neprispieva k šíreniu požiaru, avšak je často škodlivý pre osoby, ktoré sa v budove nachádzajú. Šíreniu dymu sa dá najlepšie zabrániť pomocou pevne priliehajúcich produktov, ideálne v kombinácii so systémom odsávania dymu, ktorý ho odvádza bez toho, aby dochádzalo k tvorbe pretlaku.
Existuje niekoľko skúšobných noriem pre horizontálne a vertikálne deliace konštrukcie. Každá skúšobná norma sa vzťahuje na príslušný typ konštrukcie.
Nenosné deliace konštrukcie sú často steny z tehál alebo betónu, sendvičové steny alebo steny šácht. V niektorých prípadoch sa vyžaduje rekonštrukcia existujúcej steny tak, aby plnila funkciu deliacej konštrukcie, alebo aby spĺňala kritériá požiarnej odolnosti stanovené miestnymi predpismi alebo projektantom. Dokonca aj v prípade nosných konštrukcií, ako sú napr. betónové steny, sa môže vyžadovať rekonštrukcia za účelom zvýšenia stupňa jej požiarnej odolnosti.
V závislosti od konštrukčného návrhu konštrukcie môže v prípade požiaru dôjsť k jej významnej deformácii. Deliace prvky, najmä protipožiarne materiály, sa musia týmto deformáciám prispôsobiť a zároveň si musia zachovať požiarnu odolnosť.
Z tohto dôvodu sa protipožiarne dosky musia vždy skúšať za príslušných podmienok použitia. Rovnako je potrebné v praxi použiť aj povrchovú úpravu spojov, ktorá bola použitá pri skúškach, aby sa zachovala celistvosť prvku v prípade požiaru.
Deformácia značne závisí tiež od výšky a šírky skúšobnej vzorky. Preto je potrebné, aby sa v rámci skúšobnej správy alebo certifikátu vždy jasne uvádzali obmedzenia výšky a šírky, ktoré sú v praxi prípustné. V príslušných európskych skúšobných normách je vzhľadom na veľkosť skúšobných pecí maximálna výška pri požiarnych skúškach zvyčajne 3 alebo 4 metre. V niektorých prípadoch je možné zväčšiť výšku prvku o 1 meter nad skúšaný rozmer, ak sú počas požiarnej skúšky splnené ďalšie kritériá. S cieľom vyhovieť požiadavkám trhu je možné skúšať vyvýšené prvky v niektorých peciach v ich skutočnej výške, alebo je možné urobiť výpočet na základe špecifických kódov pre extrapoláciu na vyvýšené výšky.
Väčšina deliacich konštrukcií je prerušovaná prestupmi rúr alebo káblov, ktoré skrz ňu prestupujú, ale aj v podobe zásahov na jednej strane konštrukcie, ako je to napríklad v prípade elektrických zásuviek. Tieto prerušenia predstavujú slabé miesta z hľadiska požiarnej odolnosti. Steny Promat sú skúšané spolu s riešeniami pre zásuvky a iné bežné narušenia, a v ponuke máme aj širokú škálu tmelov na utesnenie prestupov káblov a rúr.
Všetky požiarne deliace konštrukcie sú skúšané v štandardných konfiguráciách, avšak vždy existujú rozdiely medzi skúšobnou vzorkou a aplikáciou na mieste. Niektoré z týchto rozdielov sú overené priamo v praxi alebo len inžinierskym úsudkom, avšak často je nevyhnutné vykonať špecifické skúšky. Sú to napríklad rohy stien, spojenie medzi stenou a podlahovou doskou, podpery pre sprinklerové systémy alebo regály upevnené na stenách, ktoré tiež musia byť podrobené skúške požiarnej odolnosti.
Všetky tieto „detaily“ zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti požiarnej bezpečnosti a nesmú byť podcenené. Už roky sme lídrami v oblasti skúšania komplexných a reálnych konfigurácií a vieme ponúknuť riešenia pre každú situáciu.
V praxi je jedným z kritických prvkov nenosnej deliacej konštrukcie miesto spojenia deliacej steny so stropom alebo podlahou nad ňou. V tomto mieste je potrebné počítať s určitým posunom v dôsledku možných deformácií steny ako aj podlahy nad ňou, ku ktorým dôjde v prípade požiaru. Zároveň je však potrebné, aby toto miesto zostalo uzavreté a chránené proti požiaru. Preto sme vyvinuli špecifické riešenia závesov, ktoré sa prispôsobia posunu a zabránia šíreniu požiaru.
Horizontálne deliace konštrukcie môžu byť skúšané rôznymi spôsobmi, a to výrazne ovplyvňuje, akú účinnosť budú mať v praxi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zvoliť taký systém protipožiarnej ochrany, ktorý bol skúšaný v konfigurácii, ktorá vyhovuje vašim špecifickým potrebám.
Väčšina národných stavebných predpisov stanovuje požiadavky v prípade “požiaru zdola”: kedy dochádza k šíreniu požiaru zo spodného do horného úseku. V niektorých prípadoch existujú aj predpisy pre “požiar zhora”: kedy dochádza k šíreniu požiaru z horného do spodného úseku. Obe situácie majú veľmi odlišný vplyv na konštrukciu, preto sa musia vykonať skúšky zvlášť.
Najčastejšie používané horizontálne požiarne deliace konštrukcie sú:
Ak máte otázky týkajúce sa riešení pasívnej požiarnej ochrany, našich výrobkov a systémov alebo potrebujete poradiť s inštaláciou, obráťte sa na náš tím technickej podpory...
Vyhľadávajte produktové listy, systémové katalógy, vyhlásenia o parametroch, inštalačné príručky a ďalšie dokumenty, ktoré potrebujete na dokončenie svojej práce.
Sledujte nás na sociálnych sieťach: